Niektoré veci v živote nenaplánujeme. Chceme, ale plán sa podariť nemusí. Niečo nám skríži cestu alebo je potrebné plán zmeniť. Niekedy je lepšie aj neplánovať a nechať sa unášať na vlne spontánnosti. Pre notorického plánovača akým som ja je táto verzia niekedy neľahká. Paradoxne milujem prekvapenia a ten pocit keď sa stane niečo neočakávané a pozitívne.
Mala som plán. Nazvyme ho Klasický príbeh jedného normálneho dievčaťa. Vyštudovať školu, ktorá ma baví a vrhnúť sa rovno na povolanie, ktoré ma bude napĺňať. Pomedzi to samozrejme nemôžeme zabudnúť na princa, ktorý ma bude na tejto ceste sprevádzať, požiada ma o ruku a vykročíme spolu do nového života ako manželia. A už to poznáte – žili šťastne až do smrti.
Klišé, že áno? Bohužiaľ nie je ďaleko od toho ako som si svoj život predstavovala naozaj. Ale niekde sa stala „chyba“ a plán sa prestal rysovať podľa scenáru, ktorý som mala vo svojej hlave tak jasne vykreslený. Mala som 25 a prvú prácu, ktorá sa ani zďaleka nepribližovala ideálu a už zďaleka nebola vyvrcholením môjho štúdia. Vlastne som sa ocitla niekde úplne inde, stratená a nevedela som čo je to TO, ktoré chcem robiť. Čo však bolo pre mňa ešte horšie, ako pre mladú ženu odjakživa túžiacu po rodine, ani ten TEN sa v mojom živote nenachádzal. Takže chýbalo TO čo by som chcela robiť, aj TEN, ktorého som tak veľmi chcela milovať a chýbala som aj JA. Nebola som. Bola som tu, ale nevedela som, kto je JA.
Ale ako už asi viete, mám nový plán. A tento blog bude práve o tomto pláne. O tejto ceste. Ceste k oltáru. Na úvod som začala celkom negatívne. Možno preto, aby ste si vedeli predstaviť aj vy, ktorí niečo podobné prežívate, že zásadné veci v našich životoch naplánovať nejdú. Zásadné veci sa stanú bez časovej osi, ktorú si v hlave vytvoríme. Ja sa to ešte stále učím a aj vďaka môjmu princovi mi to ide stále lepšie a lepšie.
Začalo to tým, že som si povedala dosť! Tento rok bude iný a tento rok budem šťastná. Podnikla som preto niekoľko krokov. Uvedomila som si, čo je to TO, čo ma napĺňa. A tak vzniklo Weddings by Marina, môj veľký sen. Avšak tých snov bolo viac a ja som sa ich rozhodla plniť. Tak nejako rad za radom a vznikol projekt Dreamarina, ktorý je síce momentálne na vedľajšej koľaji, ale hovorím si, že svoj účel splnil. Naučil ma pomenovať šťastie a ciele a ísť si za nimi. Najlepšie ako viem. Bez plánu, len s vedomím, že je to dôležité.
A neviem, či to bolo tým, že konečne som bola ja JA, ale v tomto roku splnených snov prišiel aj ten TEN a 25.5.2015 sa začal písať náš príbeh. Aj keď zatiaľ to bol len trailer na náš spoločný život. Ten skutočný príbeh sa začne 25.5.2018. Svadby sú mojím najväčším koníčkom a prípravu tej svojej si užívam o to viac. A Vás vezmem so sebouJ Vitajte na našej ceste k oltáru.
