Párty len pre nás dievčatá. Mňa a moje baby. Tešila som sa na ňu neskutočne a bola lepšia ako som si predstavovala.
Na ceste k oltáru V. – Naše svadobné oznámenia
Na známosť sa dáva alebo Naše svadobné oznámenia
Už je to nejaký ten deň, ba až týždeň, čo som Vás informovala o tom ako pokračuje naša cesta k oltáru… Čas beží ako šialený, a veru, nemyslím to ako tú známu otrepanú frázu. Ale doslova! Reálne nám do svadby ostáva menej ako 70 dní. Ani neviem kedy sme klesli pod hranicu 100. Čas začína hrať proti nám, ale viac menej som spokojná, lebo to najdôležitejšie je vybavené a pohli sme sa v posledných týždňoch určite dopredu. Ďalšia zastávka – naše svadobné oznámenia.
Tvorba návrhu oznamka
Možno viete, možno nie, ale moje detašované pracovisko je momentálne Londýn. A pred cestou za Marcelom som mala najdôležitejšiu úlohu a to dokončiť a rozoslať naše oznámenia. Naše oznámenia… kapitola, ktorá sa písala snáď pol roka. Začala som na nich pracovať ešte, keď sme mali pôvodný termín svadby. Odvtedy som vytvorila snáď dvadsať návrhov, ktoré sa mi z nejakého dôvodu, ale vždy počase znepáčili. Resp. nemôžem povedať, že sa mi nepáčili, ale nebola som s nimi stotožnená.
Vedela som, že musia obsahovať kvety. Vedela som, aj aké informácie by tam mali byť, ale vždy sa našlo niečo, čo ma odradilo od dokončenia daného návrhu. Už som sa aj rozhodovala, že predsalen poprosím o pomoc profesionálov, ale vždy mi napadlo, že tie peniažky môžem ušetriť na niečo iné a tak som vždy sa pustila do nového návrhu.
Svadobný web
Keď sa začal blížiť deň môjho odchodu z práce a odcestovania do Londýna, vedela som, že mi horí pod zadkom a že sa musím rozhýbať. Ruka v ruke s tým išla aj príprava nášho svadobného webu, na ktorom pracoval Marcel tiež zopár dlhých večerov. Aby sme mohli rozoslať pozvánky, musel byť hotový web, kde nám hostia môžu potvrdzovať svoju účasť. Marcel svoju úlohu splnil hravo a pomerne rýchlo a tak som nemohla zaostávať. Rozhodla som sa preto začať úplne od nuly.
Otvorila som si môjho verného pomocníka, program Canva, v ktorom sa pracuje celkom hravo a rýchlo. Namiesto hľadania inšpirácií na internete som sa len zamyslela nad tým, čo cítim, po čom túžim a čo by sa páčilo aj Marcelovi. V ten deň som natrafila na nové ilustrácie, ktoré boli voľne použiteľné a najviac ma zaujal jeden, jednoduchý kvietok. Tvorivý proces sa spustil a za pár minút bol na svete prvý nástrel. Ukázala som ho Marcelovi, neprotestoval a tak som spokojne začala dotvárať ostatné súčasti.
Výsledok je nakoniec oveľa minimalistickejší ako všetky návrhy pred ním a som veľmi spokojná. Problém bol asi v tom, že som toho chcela veľa skĺbiť a nebolo to v konečnom dôsledku pekné. Podarilo sa mi však zahrnúť aj našu milú ilustráciu, ktorú ste mohli vidieť v článku o nápadoch na valentínske darčeky a ktorú pre nás pripravila Zuzka Verbovská. Doplnená je o báseň, ktorú mi raz napísal Marcel 🙂
No a ako to celé dopadlo si môžete pozrieť už nižšie v galérii. My sme väčšinu detailov pre hostí uviedli na náš svadobný web. Boli tam nejaké naše fotky, vtipné sekcie ale aj informácie k dresscodu, k darom či ubytovaniu. Žiaľ tento web sme si neuložili, mohla to byť pekná spomienka.
Ak sa Vám článok páčil, budem rada ak mi dáte vedieť:)
O hľadaní inpširácie
Už to bude tak, že fantázia každého človeka je obmedzená na to, čo už niekde videl, počul, čítal a tak podobne. Samozrejme, že človek dokáže dať podobu veciam, ktoré sa pohybujú niekde na rozhraní sna a reality a to prebieha niekde v kreatívnom procese mysle jednotlivca. Avšak nevyhnutnou súčasťou tohto procesu je hľadanie inšpirácie alebo v mojom prípade klikanie do myšky alebo touchpadu alebo displeju a browsovanie internetového sveta.
Výber hudby na svadobný deň
Na začiatku by sme si mali povedať, prečo je hudba počas Vášho svadobného dňa dôležitá a prečo výberu prvého spoločného tanca, DJ, kapely alebo hudobného sprievodu na obrad treba venovať dostatočné množstvo času. Hudbou dokážete podporiť to, čo chcete, aby ste v danom okamžiku prežívali. Ak chcete hostí dojať, zvolíte jemné a romantické melódie.Ak zabaviť, tak siahnete po niečom netypickom. Hudbou sa prezentujete a môže o Vás veľa vypovedať a ukázať Vašu osobnosť.
Keď nastane svadby čas…
…presne tak sa volal názov prílohy časopisu Slovenka z roku 2001, ktorý odoberala moja babka. Ako malé dievča, ktoré bolo svadbami uchvátené, som si celú prílohu samozrejme odložila a mám ju dodnes. Nikdy nevieš, kedy sa ti niečo také hodí.
Na ceste k oltáru III. – Malé pokroky
6 mesiacov do svadby
Na naše 2,5 ročné výročie, a teda pol roka do svadby pripadla sobota. Krásna sobota, ktorú sme strávili pracovne. Na výstave v Bory Mall, o ktorej si môžete prečítať TU sme spoznali nevestičku Danku, ktorá tak viac menej na poslednú chvíľu potrebovala doriešiť výzdobu. Priznám sa, že na výstavu som išla s tým, že ukončujeme sezónu a konečne si oddýchneme. Konečne sa začnem venovať aj svojej svadbe, lebo veď sa pomaly blíži (že pomaly, haha). Ale keď sme s ňou absolvovali prvé rozhovory a stretli sme sa, veľmi rýchlo som sa začala na jej svadbu tešiť. Novembrová svadba, povedala som si, to tu ešte nebolo. Svadba so zimnou a až jemne vianočnou atmosférou ma veľmi lákala. A tá atmosféra ma dostala. Ešte pol roka a budem sa takto tešiť z tej svojej 🙂
Photo credits: PhotoMartini
November sa ale niesol aj v znamení pokrokov pre nás. Dohodli sme sa na výrobe obrúčok. Toto bol bod, ktorý sme riešili veľmi dlho a veľmi intenzívne. Marcel je typ ženícha, ktorý mi skoro na všetko povie: „Okej ňuňa, ako chceš.“ Ale prišli na rad obrúčky a narazili sme na kameň úrazu. Zrejme to celé začalo tým, že som mu povedala vetu: „Je to aj tvoja svadba, tak si vyber aké chceš…“ Povedzme to takto, o našich obrúčkach by mohol vzniknúť nie len jeden samostatný blog, ale priam odborný magazín. Teším sa, že je môj budúci manžel iniciatívny. Ale…
No našťastie sme narazili na vynikajúcu umeleckú zlatníčku pôsobiacu v Bratislave, Hany. Vytvára šperky s príbehom a odkedy som jej prácu objavila bolo mi jasné, že ju musíme kontaktovať. Po približne 2-3 stretnutiach sa blížime k tomu, že naše obrúčky uzrú svetlo sveta. Bolo by to aj skôr, ale ako som povedala, dala som Marcelovi voľnú ruku a tak má Hany plné ruky práce s, povedzme si to v krátkosti, binárnym kódom. Čooooo? Áno počuli ste dobre a budete sa musieť nechať prekvapiť, sama teraz neviem čo čakať, ale potajme sa teším 🙂
Credits: Hany Kašičková, http://www.hanykasickova.sk/
Keď sa tak nad uplynulým obdobím zamýšľam, stihla som toho oveľa viac ako som si myslela. V novembri prišla na Slovensko takisto jedna z mojich družičiek, Lucka. Síce ešte nevedela úplne oficiálne, že ňou je, ale bol to pre mňa taký deadline, aby som dala dokopy balíčky pre družičky. Možno si poviete, čo za blbosť som si vymyslela. Áno, nie je to trend, ktorý by bol u nás úplne bežný, ale ja som si svoje družičky vybrala už dávno, a vždy som ich chcela mať. Pre mňa symbolizujú tú najväčšiu oporu, rodinu, či už pokrvnú alebo získanú životom. Chcela som ich oceniť aspoň nejakou maličkosťou a ako som aj spomínala v článku o výstave v Boroch, spojila som sily s Nikol z Lillya – svadobné jedinečnosti, poznáte?
Pomohla mi nie len dopracovať sa k idey, čo vlastne družičkám dať, ale nakoniec bola aj hlavnou realizátorkou ich malých štipčekových podobizní akoby v ich družičkovských outfitoch. Tak som vlastne dievčatám oznámila jednak to, že budú družičky a zároveň aj to, čo by si mohli obliecť. Celé som sa o rozhodla zabaliť/ schovať do exploding boxu, a to som si teda na seba ušila riadnu búdu. Proces výroby trval trikrát dlhšie ako som očakávala. Stál ma veľa nervou, skúšal moju trpezlivosť, vystriedala som 4 lepidlové pištole, ale výsledok mi urobil obrovskú radosť a verím že aj mojim dievkam. Trochu inšpirácie prikladám na záver blogu. Teším sa, ak ste vydržali až do konca 🙂
