Na známosť sa dáva alebo Naše svadobné oznámenia

Už je to nejaký ten deň, ba až týždeň, čo som Vás informovala o tom ako pokračuje naša cesta k oltáru… Čas beží ako šialený, a veru, nemyslím to ako tú známu otrepanú frázu. Ale doslova! Reálne nám do svadby ostáva menej ako 70 dní. Ani neviem kedy sme klesli pod hranicu 100. Čas začína hrať proti nám, ale viac menej som spokojná, lebo to najdôležitejšie je vybavené a pohli sme sa v posledných týždňoch určite dopredu. Ďalšia zastávka – naše svadobné oznámenia.

Tvorba návrhu oznamka

Možno viete, možno nie, ale moje detašované pracovisko je momentálne Londýn. A pred cestou za Marcelom som mala najdôležitejšiu úlohu a to dokončiť a rozoslať naše oznámenia. Naše oznámenia… kapitola, ktorá sa písala snáď pol roka. Začala som na nich pracovať ešte, keď sme mali pôvodný termín svadby. Odvtedy som vytvorila snáď dvadsať návrhov, ktoré sa mi z nejakého dôvodu, ale vždy počase znepáčili. Resp. nemôžem povedať, že sa mi nepáčili, ale nebola som s nimi stotožnená.

Vedela som, že musia obsahovať kvety. Vedela som, aj aké informácie by tam mali byť, ale vždy sa našlo niečo, čo ma odradilo od dokončenia daného návrhu. Už som sa aj rozhodovala, že predsalen poprosím o pomoc profesionálov, ale vždy mi napadlo, že tie peniažky môžem ušetriť na niečo iné a tak som vždy sa pustila do nového návrhu.

Svadobný web

Keď sa začal blížiť deň môjho odchodu z práce a odcestovania do Londýna, vedela som, že mi horí pod zadkom a že sa musím rozhýbať. Ruka v ruke s tým išla aj príprava nášho svadobného webu, na ktorom pracoval Marcel tiež zopár dlhých večerov. Aby sme mohli rozoslať pozvánky, musel byť hotový web, kde nám hostia môžu potvrdzovať svoju účasť. Marcel svoju úlohu splnil hravo a pomerne rýchlo a tak som nemohla zaostávať. Rozhodla som sa preto začať úplne od nuly.

Otvorila som si môjho verného pomocníka, program Canva, v ktorom sa pracuje celkom hravo a rýchlo. Namiesto hľadania inšpirácií na internete som sa len zamyslela nad tým, čo cítim, po čom túžim a čo by sa páčilo aj Marcelovi. V ten deň som natrafila na nové ilustrácie, ktoré boli voľne použiteľné a najviac ma zaujal jeden, jednoduchý kvietok. Tvorivý proces sa spustil a za pár minút bol na svete prvý nástrel. Ukázala som ho Marcelovi, neprotestoval a tak som spokojne začala dotvárať ostatné súčasti.

Výsledok je nakoniec oveľa minimalistickejší ako všetky návrhy pred ním a som veľmi spokojná. Problém bol asi v tom, že som toho chcela veľa skĺbiť a nebolo to v konečnom dôsledku pekné. Podarilo sa mi však zahrnúť aj našu milú ilustráciu, ktorú ste mohli vidieť v článku o nápadoch na valentínske darčeky a ktorú pre nás pripravila Zuzka Verbovská. Doplnená je o báseň, ktorú mi raz napísal Marcel 🙂

No a ako to celé dopadlo si môžete pozrieť už nižšie v galérii. My sme väčšinu detailov pre hostí uviedli na náš svadobný web. Boli tam nejaké naše fotky, vtipné sekcie ale aj informácie k dresscodu, k darom či ubytovaniu. Žiaľ tento web sme si neuložili, mohla to byť pekná spomienka.